Cesta k bráne

.

Ján Maršálek: Cesta k bráne

Bratislava, Post Scriptum 2014

Ako odvrátiť ťaživý pocit jednotvárnosti, preťaženosti, uponáhľanosti? Ako odolať tlaku povinností a problémov, ktoré prichádzajú a robia život niekedy až neznesiteľným? Ako si uchovať vieru, nádej, lásku? Ťažké otázky, ťažké odpovede – ak vôbec možno na takéto otázky uspokojivo odpovedať. Tak či tak je dobré pokúšať sa o to.

Pokladám za dôležité nevzdávať sa, skrášľovať si život, neustále sa obnovovať a posväcovať svoj čas, prekonávať každodennosť – okrem iného čítaním. Preto rád čítam duchovno-formačnú literatúru, osobitne knihy úvah, myšlienok či zamyslení, ktoré sú zostavené tak, aby na každý deň pripadlo krátke hutné čítanie, prístupné aj v zhone bežného žitia. Rád také knihy čítam a jednu takú som aj napísal.

Cesta k bráne (s podtitulom Čítanie na každý deň) obsahuje 366 krátkych zamyslení. Možno ich čítať postupne počas kalendárneho roka, ale aj v inom poradí a tempe, podľa záujmov, potrieb a možností čitateľa. Čo strana, to iný čas a iná lektúra. Dovolím si povedať, že napriek rôznosti tém zbierka tvorí jeden celok; je vyjadrením kresťanského úsilia o život v plnosti.

Kniha vyšla vo vydavateľstve PostScriptum.

.

Priečny rez

.

Ján Maršálek: Priečny rez

Bratislava, Post Scriptum 2012

V júli 2012 uzrela svetlo sveta moja piata knižka básní, ktorej som dal názov Priečny rez. Zbierka je rozdelená na niekoľko častí. Básne zaradené do prvej časti Cesty a návraty predstavujú moju staršiu tvorbu v priereze uplynulých rokov; usporiadané sú chronologicky, pričom prvá báseň je z roku 1991 a posledná z roku 2007.

Druhá časť s názvom Časokruhy obsahuje novšie verše, napísané v období rokov 2007 až 2011. Tieto básne (ako aj básne nasledujúcich častí zbierky) patria do spomenutého časového obdobia a sú usporiadané tematicky, resp. žánrovo.

V časti Drobnice majú svoje miesto jednak drobné básne inšpirované východným umením tvorby miniatúrnych krajiniek – saikei, jednak poetické zápisky, ktoré vnímam ako úlomky nedopísanej, načrtnutej, nedokončenej básne.

Do štvrtej časti zbierky som zaradil tri básnické kompozície – rozsiahlejšie než ostatné texty, z toho vyplynul spoločný názov Väčšie plátna.

Zbierku uzatvára Božský rez: esejisticky ladený text poukazujúci, ako sa domnievam, na inšpiračné zdroje a tiež smerovanie mojej básnickej tvorby.

Zodpovedný redaktor vydania Pavol Stano na margo zbierky napísal (citujem z prebalu): „Autorova piata zbierka básní prináša prierez tvorbou z posledných rokov, ale i návraty k starším básňam, čo možno vnímať ako prejav konzistentnosti jeho literárnej tvorby a kontinuity hodnotových východísk. V knižke nachádzame vyvážený celok lyrických reflexií vnútorných zážitkov a vnímania okolitého sveta so silným meditatívnym akcentom i poukazom na transcendentné polohy bytia...“

.

Kniha vyšla vo vydavateľstve Post Scriptum, kde si ju možno aj objednať.

Privolávanie rána

.

Ján Maršálek: Privolávanie rána

Vydavateľstvo SSS, Bratislava 2008

V závere roka 2008 mi vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov kniha básní s názvom Privolávanie rána. Má 76 strán a ilustráciami ju doplnil Pavel Siman. Ide o moju štvrtú básnickú zbierku.

Zbierka obsahuje 60 zväčša krátkych básní, ktoré sú rozdelené do troch častí: Z ústrania, Ľudia a Živé svetlo. V prvej časti je zastúpená intímne ladená poézia, druhá obsahuje básnický cyklus inšpirovaný niektorými postavami Starého zákona (počnúc Adamom a končiac Jánom Krstiteľom) a do tretej časti sú zaradené verše s duchovným zameraním. Zbierka v podstate predstavuje moju poetickú tvorbu z rokov 2001 až 2007.

Básnik Robert Hakala na margo týchto mojich veršov napísal (citujem z obálky): "Privolávanie rána obsahuje krehké básne, v ktorých každé slovko má svoje presne stanovené a vyznačené miesto. Je tu všetko uvážené a každý verš je ´vyfúknutý´ ako vajíčko. Pravda, na uvedené básnické texty sa môžeme pozerať z rôznych hľadísk, nemusíme sa so všetkým vnútorne stotožniť, ale poézia je preto taká fascinujúca, že každý ju vníma trošku inak."

Z môjho pohľadu - v celej svojej tvorbe sa usilujem o spojenie krásy, pravdy a dobra. Chcem písať poéziu, ktorá má a dáva zmysel, poéziu o niečom a pre niečo... Myslím, že umenie bez krásy nie je umením. A krása v pravom zmysle slova je to, s čím vnútorne súhlasíme, čo nás napĺňa radosťou.

.

Medzi nami

.

Ján Maršálek: Medzi nami

Edícia Omega, Trenčín 2001

Útla kolekcia tridsiatichôsmich básní. Poézia v skromnom šate. Nevtieravá, takmer nepovšimnutá. Vyváženú recenziu tejto zbierky napísal Rudolf Dobiáš - doteraz ma teší, že jej venoval pozornosť.

Moja tretia básnická zbierka obsahuje verše na prvý pohľad azda pokojné, nevzrušivé, ale ako autor viem, že pod povrchom slov, pod ich tichou hladinou sú spodné víry. Ide o formálne stabilnú, no obsahovo rozochvenú poéziu, ktorá odráža moje vtedajšie životné zápasy.

Môžeme si položiť otázku, aký zmysel má poézia vo svete zameranom na úspech a zisk. Viacerí si ju nevšímajú, ďalší ju nechcú ani vidieť, niektorým je na smiech... A predsa žije! Je medzi nami a zopár zasvätencov pozná jej krásu a hodnotu. Zvyknem to vyjadriť aj takto: Bez básne sa svet nerozpadne, no bez poézie bude na dne.

Prikladám ešte citát z básne Priestor medzi nami: "Priestor nami stvárnený / raj aj peklo na zemi // Jeden a jedna sú dvaja / priestor nás delí i spája" (s. 25).

.

Cesta z kruhu

.
Ján Maršálek: Cesta z kruhu
Vydavateľstvo Odkaz, Bratislava 2001

Svoju druhú zbierku básní som nazval Cesta z kruhu. Písal som ju pomerne dlho a po jej zostavení som zas dosť dlho hľadal vydavateľa. Po niekoľkých neúspešných pokusoch som rukopis poslal do súťaže o najlepšiu básnickú zbierku, ktorú vtedy vyhlásila Spoločnosť autorov umeleckej literatúry (vedená básnikom Ľudovítom Fuchsom). Cesta z kruhu získala prvé miesto, čo znamenalo, že bola ako víťazná práca súťaže vydaná knižne (s príspevkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky).

Básne zaradené do zbierky sú rozdelené do troch častí: Zastavenia, Dobrašov a Krížne cesty. Významový oblúk súboru smeruje od kritického pohľadu na spoločnosť cez intímne ladené básnické výpovede k nádeji prameniacej z evanjeliovej zvesti: "Slnko sa ukázalo / v koži človeka / pútnici zbadali cieľ // Pane / ty si svetlo sveta!" (v básni Svitanie).

Cestu z kruhu uzatvára môj malý programový manifest s rovnomenným názvom. Uvažujem v ňom o mieste poézie v živote človeka aj o tom, aké by mala mať dobrá poézia vlastnosti. Okrem iného píšem: " Je zlé neúčelne hromadiť slová, plytvať nimi. Je zlé podľahnúť veľkohubosti a vyžívať sa v prázdnom táraní, lebo z uvravených veršov často trčí nuda. Dobré je písať hĺbavo, úsporne a iba vtedy, keď je naliehavé vyjadriť sa práve týmto spôsobom. Dobré je zvažovať každé slovo, aby výsledok bol poeticky presný a hutný. Na Parnas sa dostane iba poézia esenciálna, zemitá, plná nahých slov a holých viet."

.

Finta v žite

.

Peter Chorvát, Ján Maršálek: Finta v žite

Vydané vlastným nákladom, Trenčín 1993

Boli sme mladí, hľadali sme svoje miesto v živote, stretávali sme sa, popíjali pivo alebo víno, diskutovali o všetkom možnom... a písali sme básne.

Po zmene režimu nastalo obdobie tvorivej slobody a nám sa otvorila možnosť publikovať. A tak sa zrodil nápad vydať dvojzbierku básní – nazvali sme ju Finta v žite. Knižka má dve samostatné časti, prvá obsahuje Petrove verše a druhá časť moje.

Reakcie na vydanú knihu boli rôzne – od pochvalných až po úplne odmietavé. Dočkali sme sa aj príjemného prekvapenia, keď sme za ňu získali prémiu Kraskovej ceny. Túto cenu a prémie udeľuje každoročne Literárny fond za knižný debut v pôvodnej slovenskej tvorbe. Porota na našej debutovej knihe ocenila okrem iného to, že sme si verše vzájomne doplnili i zhodnotili doslovmi.

Ja som na margo poézie svojho básnického kolegu napísal aj toto: „Petrove básne sa ťažko čítajú i počúvajú. Ich jednoduchosť a priamočiarosť je len zdanlivá, v skutočnosti skrývajú v sebe viac významových vrstiev, preto je niekedy ťažké presne pomenovať autorov zámer. Nie sú to veršíky na dobrú noc, ale závažné a tak trochu provokujúce výpovede o nás a o dobe, v ktorej žijeme.“

Peter Chorvát zas zhodnotil moje verše. V predmetnom doslove okrem iného napísal: „Zvláštnou atmosférou pôsobí v básňach krajina. Hoci spomenutá vo všeobecných pojmoch – slnko, mráz, hmla, dážď, cesta, strom, vietor, vták – v súvislostiach je vykreslená tak, že ju pociťujeme výsostne ´domovito´... Viackrát sa opakujúci motív dažďa je tiež viacznačný. Odhaľuje rôzne správanie rôznych obyvateľov krajiny. Môže byť aj príjemný, aj s dotykom smrti, očistný, ale aj prinášajúci úrodu zubov, ktoré raz prestanú byť mliečne. A keď prší krv, svietia kosti.“

Fintu v žite vnímam s odstupom rokov ako isté svedectvo, záznam, ale aj tvorivý čin, za ktorý sa nemusíme hanbiť. Stále som presvedčený o tom, že obsahuje dobrú poéziu.

.