Finta v žite

.

Peter Chorvát, Ján Maršálek: Finta v žite

Vydané vlastným nákladom, Trenčín 1993

Boli sme mladí, hľadali sme svoje miesto v živote, stretávali sme sa, popíjali pivo alebo víno, diskutovali o všetkom možnom... a písali sme básne.

Po zmene režimu nastalo obdobie tvorivej slobody a nám sa otvorila možnosť publikovať. A tak sa zrodil nápad vydať dvojzbierku básní – nazvali sme ju Finta v žite. Knižka má dve samostatné časti, prvá obsahuje Petrove verše a druhá časť moje.

Reakcie na vydanú knihu boli rôzne – od pochvalných až po úplne odmietavé. Dočkali sme sa aj príjemného prekvapenia, keď sme za ňu získali prémiu Kraskovej ceny. Túto cenu a prémie udeľuje každoročne Literárny fond za knižný debut v pôvodnej slovenskej tvorbe. Porota na našej debutovej knihe ocenila okrem iného to, že sme si verše vzájomne doplnili i zhodnotili doslovmi.

Ja som na margo poézie svojho básnického kolegu napísal aj toto: „Petrove básne sa ťažko čítajú i počúvajú. Ich jednoduchosť a priamočiarosť je len zdanlivá, v skutočnosti skrývajú v sebe viac významových vrstiev, preto je niekedy ťažké presne pomenovať autorov zámer. Nie sú to veršíky na dobrú noc, ale závažné a tak trochu provokujúce výpovede o nás a o dobe, v ktorej žijeme.“

Peter Chorvát zas zhodnotil moje verše. V predmetnom doslove okrem iného napísal: „Zvláštnou atmosférou pôsobí v básňach krajina. Hoci spomenutá vo všeobecných pojmoch – slnko, mráz, hmla, dážď, cesta, strom, vietor, vták – v súvislostiach je vykreslená tak, že ju pociťujeme výsostne ´domovito´... Viackrát sa opakujúci motív dažďa je tiež viacznačný. Odhaľuje rôzne správanie rôznych obyvateľov krajiny. Môže byť aj príjemný, aj s dotykom smrti, očistný, ale aj prinášajúci úrodu zubov, ktoré raz prestanú byť mliečne. A keď prší krv, svietia kosti.“

Fintu v žite vnímam s odstupom rokov ako isté svedectvo, záznam, ale aj tvorivý čin, za ktorý sa nemusíme hanbiť. Stále som presvedčený o tom, že obsahuje dobrú poéziu.

.