.JPG)
.JPG)
.
Gilbert Keith Chesterton: Svätý František z Assisi
Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2006
Svätý František z Assisi je jednou z najznámejších postáv ľudských a kresťanských dejín. Nečudo teda, že o ňom vyšlo a stále vychádza nemálo rozmanitých publikácií. Patrí k nim aj Chestertonova kniha, ktorá vyšla v slovenskom preklade Pavla Vlčka. Grafická podoba jej obálky môže u neinformovaného záujemcu vyvolať dojem, že ide o jednoduchý, beletristickou formou napísaný životopisný príbeh, no v tomto prípade sa nám ponúka niečo iné – nie klasický životopis, ani nie odborná monografia, ale skôr filozofická esej.
Jej autor, anglický básnik a spisovateľ Gilbert Keith Chesterton (1874 – 1936), vynikol ako majster satiry a paradoxu. Bol tvorcom, ktorý slúžil etike a pravde, kritikom s prenikavým myslením a bystrým úsudkom, filozofom so srdcom básnika... Napísal niekoľko fantastických a humoristicko-satirických románov, sériu detektívnych poviedok Príhody pátra Browna (vyšli aj v slovenčine), ako aj veršované diela a celý rad pozoruhodných filozofických esejí a životopisov (spomeňme aspoň tituly Heretici, Ortodoxia a biografiu o Dickensovi).
Recenzovaná kniha začína náčrtom spoločenských pohybov a okolností, ktoré umožnili františkánom vstup do histórie. Autor pripomína súvislosti, objasňuje vtedajšie pomery a vtedajší spôsob života. Považuje totiž za užitočné a potrebné poznať aj počiatky, korene a východiská toho, o čom chce písať. Nebojí sa pritom odvážnych (pretože jasných a dnes väčšinovo neprijímaných) záverov, uveďme citát (s. 60): „V posudzovaní svetla rozumu, spoločného svedomia a smrti bol stredoveký svet oveľa pokrokovejší ako dnešný svet. Jeho logické zovšeobecnenia boli zdravšie a solídnejšie ako tie, ktoré produkuje dnešná materialistická teória.“
V tomto diele nenájdeme mnoho konkrétnych životopisných údajov, ale môžeme v ňom nájsť významovo sýty, plastický portrét človeka, ktorý napriek svojej zdanlivej jednoduchosti až detinskosti vykonal viac ako ktorýkoľvek revolucionár. Chesterton píše (s. 94): „Vo všetkom, čo robil František, bolo niečo detské v dobrom zmysle slova, ale súčasne aj niečo priebojné. Vrhal sa do udalostí tak náhle, ako sa vynorili.“ Zdanlivé protirečenia v jeho živote – láska k stvorenstvu a asketizmus, ospevovanie krásy a extrémna chudoba, radosť zo života a prijímanie smrti ako sestry – možno pochopiť len poukázaním na jednoduchosť vznešenej lásky, ktorá mu bola vlastná. Dá sa tiež povedať, že „svätý František nemiloval humanitu, ale ľudí“ (s. 10).
Aj v živote tohto svätca bolo potrebné obrátenie. Po období mladíckeho zápalu pre obchod a vojenstvo došlo uňho k zlomu – po úzkej a namáhavej ceste telesnej práce a modlitby kráčal k dokonalosti. A Boh prostredníctvom neho a neskôr aj jeho spoločníkov začal konať veľké veci. Ako to charakterizuje Chesterton (s. 44): „Občania mesta Assisi videli prechádzať ťavu uchom ihly.“ František sa pozeral na prirodzené veci v nadprirodzenom svetle, čo mu umožnilo vidieť ich inak, z hľadiska večnosti, a teda, paradoxne, reálnejšie. Prvoradý bol u neho jednoduchý fakt závislosti od Božej milosti.
Autor svojho skutočného hrdinu vykresľuje spôsobom, ktorému nechýba vtip a nadhľad. Nazýva ho, napríklad, humanistom i humoristom – v tom význame, že bol plný humoru, pričom kráčal vlastnou životnou cestou, robiac to, čo nikto iný nevedel. Predstavuje ho však predovšetkým ako výnimočnú, strhujúcu historickú osobnosť, ako milovníka Boha i ľudí s veľmi vzácnym povolaním mystika.
Záverečná kapitola, venovaná Františkovmu životnému odkazu, začína poukázaním na nedorozumenia, ktoré vznikli vo františkánskom hnutí už počas zakladateľovho života a značne strpčili jeho posledné dni na tomto svete. Jablkom sváru bolo najmä chápanie sľubu chudoby, ale aj spory s niektorými vysokými cirkevnými hodnostármi. Avšak napriek problémom toto hnutie rástlo a pozitívne pôsobilo ako súčasť všeobecnej Cirkvi. Odkaz Božieho muža Františka stále účinkuje, oslovuje a priťahuje mnohých.
.
(Recenzia bola pôvodne uverejnená v Kultúre č. 7/2007)