.JPG)
.JPG)
.
Básnik a priekopník slovenskej literárnej vedy Tichomír Milkin (1864 - 1920) bol veľkým milovníkom a znalcom literatúry. Právom sa považuje u nás za zakladateľa poetiky ako vedeckej disciplíny. Jeho názory a myšlienky sú stále inšpiratívne. V jednom svojom článku napísal: "Bohužiaľ, až podnes si mnohí myslia, že keď vo verši nespomenú lunu, ideál a neviem ešte čo, že to nie je básnictvo." Trefne tým poukázal na falošné ponímanie poézie, prejavujúce sa okrem iného nedôstojným kopírovaním cudzích vzorov a uprednostňovaním módnych tendencií na úkor osobitosti.
Pravda, doba sa zmenila a s ňou i náhľad na poéziu. V duchu prevládajúcej mienky dnes slovo luna zahŕňajú do svojich básní zväčša len grafomani a veršovníci okresného formátu (sú výnimky potvrdzujúce pravidlo). Ale problém vo svojej podstate zostal, s tým rozdielom, že teraz už "poučenejší" autori odmietajú vzletné vyjadrenia a radšej používajú výrazy z jazykového, resp. spoločenského suterénu.
Módnym sa stalo samoúčelné zobrazovanie škaredosti a vulgárnosti. A tak namiesto luny nachádzame vo veršoch napríklad chliev a namiesto hľadania ideálu blasfémiu. Žiaľ, túto módnu vlnu podporuje aj veľká časť teoretikov a kritikov. Možno sú presvedčení, možno pomýlení a možno sa iba boja, že inak by boli označení za krpčiarov, nevzdelancov či spiatočníkov.
Vrátim sa ešte k Milkinovi. Zastával názor, že keď básnik namiesto krásy uprednostní škaredosť, netvorí z opravdivej vnútornej potreby. Umenie má byť podľa neho pravdivé a zároveň povznášajúce, a také dokáže vytvoriť len autor mysliaci "po svojsky, pôvodne a suverénne". Dodajme, že podoby poézie sú a majú byť rozmanité, ale isté hranice (dobrého vkusu) existujú. Umenie bez krásy nie je umením!
.
(Článok bol pôvodne uverejnený v Literárnom týždenníku)