Píšem najmä poéziu, venujem sa tiež literárnej kritike a publicistike, príležitostne aj iným oblastiam literatúry (próza, drobné literárne útvary...). Som členom Spolku slovenských spisovateľov.

Deň poézie

.
Medzinárodné stretnutie básnikov v Békešskej Čabe
11. 4. 2011

V Maďarsku si každoročne 11. apríla pripomínajú Deň poézie – na výročie narodenia jedného z ich najznámejších a najčítanejších básnikov Józsefa Attilu (1905 – 1937). József Attila vydal počas svojho krátkeho života sedem básnických zbierok, písal verše so sociálnou i ľúbostnou tematikou a jeho tvorba našla odozvu aj u nás, a to v prekladoch E. B. Lukáča, J. Smreka, A. Brezányho, V. Beniaka, J. Poničana a V. Kondróta.

Mimochodom, úctu k velikánom kultúry Maďari prirodzene vnímajú ako súčasť svojho národného povedomia. Aj svojich básnikov, treba uznať, majú vo väčšej úcte ako my a hoci ich niekedy možno tiež nechápu, nezosmiešňujú ich, skôr naopak, pestujú ich kult.

Pri príležitosti spomínaného Dňa poézie sa konajú rôzne akcie. Jednou z nich bolo II. Medzinárodné stretnutie básnikov v Békešskej Čabe (župné mesto na juhovýchode Maďarska, významné stredisko tamojšej slovenskej menšiny), ktorého som sa zúčastnil. Hlavným organizátorom podujatia je miestny Maďarsko-poľský kultúrny spolok.

Po celý čas pobytu sa o našu slovenskú skupinu starala pani Helena Somogyiová, miestna Slovenka telom i dušou. Náš program sa v deň stretnutia začal prehliadkou mesta. Nasledovalo prijatie na Generálnom konzuláte SR v Békešskej Čabe.
(Na fotografii zľava: Mária Špániková – zástupkyňa trenčianskej knižnice, Štefan Daňo – generálny konzul SR, Jana Poláková – recitátorka, Ján Maršálek.)
Popoludní sme navštívili knižnicu a prezreli sme si slovenskú národopisnú expozíciu, ktorá je umiestnená v gazdovskom dome z polovice 19. storočia.

Samotné stretnutie básnikov sa uskutočnilo vo večerných hodinách a bolo spojené s kultúrnym programom za účasti verejnosti. Prítomní autori predniesli svoje verše. Potom ich po maďarsky zarecitovala herečka Edit Kovácsová. Nasledovala prezentácia štvorjazyčnej antológie s názvom Spoločnou cestou (Pe drumul comun, Kőzős úton, Wspólna droga), ktorá obsahuje verše a stručné životopisné profily zúčastnených básnikov.

Slovenskú poéziu zastupoval na tomto podujatí okrem mňa ešte básnik a spisovateľ Rudolf Dobiáš a Imrich Fuhl, významný predstaviteľ slovenskej literatúry a kultúry (ale tiež slovenskej menšiny) v Maďarsku. Stretnutia sa ďalej zúčastnili básnici z Poľska a Rumunska, zástupcovia jednotlivých literatúr národnostných skupín žijúcich na území Maďarska, ako aj traja domáci čabianski autori.
Celkovo je v antológii predstavených dvanásť autorov: Maria Golonka, Krystyna Borkowska, Marek Wawrzyniec Rak, Tamás Herczeg, Erika Péter, Ervin Sass, Mária Berényi, Csongor Kuti, Endre Székely-Benczédi, Ján Maršálek, Rudolf Dobiáš, Imrich Fuhl.

Záverečné neformálne rozhovory len potvrdili užitočnosť podujatia, ktoré umožňuje okrem iného osobné spoznávanie sa literátov a budovanie dobrých vzťahov, založených na porozumení a vzájomnej úcte.