.JPG)
.JPG)
Vojtech Kondrót: Návrat tou istou cestou
Bratislava, Smena 1983
V jednom z banskobystrických antikvariátov som natrafil na zbierku básní Vojtecha Kondróta s rukou vpísanými poznámkami literárneho vedca a kritika Pavla Plutka.
Neviem, či Plutko tieto svoje poznámky využil, či napísal, resp. zverejnil o spomínanej knihe nejaký článok, ja sa však pokúsim z jeho (miestami ťažko čitateľných) útržkovitých záznamov zostaviť krátku recenziu. Asi takto by teda Pavol Plutko zhodnotil Kondrótovu básnickú zbierku Návrat tou istou cestou:
V prvej časti sa nachádzajú básne intímneho ladenia. Sú to verše o (manželskej) láske, ktorá pretrváva, ktorou nemôžu otriasť drobné nezhody. V ďalších básňach zaujímavým spôsobom rieši básnik otázku času, tejto ľudsky najzávažnejšej kategórie – čas premieta do budúcnosti, pripomína pritom nevyhnutnosť smrti... Pomerne často využíva zátvorky, a ony majú v jeho veršoch svoj význam – autor tak dotvára obraz, rozširuje význam, dopĺňa, upresňuje; budí to dojem improvizácie, akoby autor písal báseň rovno do stroja, priamo pod vplyvom inšpirácie... Kondrótove básne majú šírku i hĺbku.
Toľko som vybral a pospájal (dokázal rozlúštiť) z Plutkových rukopisných poznámok. Už iba dodám, že s jeho názormi v podstate súhlasím. Vojtech Kondrót je aj v tejto zbierke ako básnik sám sebou – stručný a hutný, konkrétny a presný, civilný, a predsa poeticky silný. Jeho básne nenudia! Vyberiem a pripomeniem aspoň tri jeho verše, akože inak, zo zátvorky, lebo zátvorky používal naozaj rád: „(Opakuješ si zanovito / never že tento deň bol stratený / že tento život nestál za to).“